Písal sa rok 2013 a slovo cider bolo na Slovensku takmer neznámy pojem. Gabriel v tom čase študoval v Dánsku, ale často cestoval po Európe aj mimo ňu. Keď sa jedného dňa vrátil domov zo stáže v Juhoafrickej republike, priniesol so sebou aj fľašu miestneho cideru. Dal ho ochutnať bratovi a tomu tak zachutil, že dostal nápad vyrábať niečo podobné aj v ich rodnom meste.

Ťažké začiatky

A tak si povedali, že to skúsia. „Študoval som biológiu a zdalo sa mi, že by som vedel namiešať správne prísady, aby sme raz vytvorili kvalitný produkt,“ spomína Radoslav. Na začiatok teda kúpili jablká, ktoré pomleli na starom mixéri. Šťavu vylisovali a nechali kvasiť. „V tom čase sme ani nevedeli merať hladinu cukru alebo odhadnúť správny čas na celý proces výroby,“ hovorí Gabriel. Po niekoľkých týždňoch konečne ochutnali svoju prvú várku. „Vôbec sa to nedalo piť,“ smeje sa Radoslav. Takmer rovnako na tom bola aj druhá várka. No nevzdali to. „Intenzívne sme vymýšľali receptúry, nakoniec sme prišli s jednou, ktorá sa ukázala byť tou správnou. Práve s ňou sme nakoniec šli na trh.“ A tak vznikol prvý skutočný košický cider.

Len jablko

Spolu s finálnym produktom vznikla aj filozofia značky. „Cider začal po prvom mesiaci vo fľaši kvasiť,“ hovorí Gabriel. „A tak sme začali hľadať riešenia. Jedným bolo použitie siričitanov, druhým pasterizácia,“ vysvetľuje. „Vyskúšali sme jedno aj druhé a prišli na to, že výsledok je v oboch prípadoch rovnaký.“ A keďže od začiatku plánovali vyrábať cider čo najviac prírodný, rozhodli sa pre pasterizáciu. Vznikol tak koncept stopercentného jablka bez pridanej chémie a cukrov, ktorý značku Opre’ definoval.

„Čo vieme, urobíme si sami“

Bratia sa teda presunuli z pivnice do priestorov, ktoré si prenajali a kde začala výroba. Pre dvoch mladých chlapcov boli najväčším problémom financie. „Začiatky sme financovali z vlastných zdrojov, rodičia boli skeptickí a začali nám pomáhať až keď videli, že sme si zariadili všetky potrebné veci pre výrobu,“ hovorí Gabriel. „Väčšinu počiatočných nákladov sme pokryli študentskými pôžičkami a úsporami, ktoré som si priniesol zo zahraničia,“ dopĺňa. Náklady sa im podarilo minimalizovať vďaka vlastnej šikovnosti. Väčšinu potrebných strojov si totiž zostrojili sami. Ako prvú, plničku fliaš. „Stačí vedieť narábať so zváračkou. Návod som našiel na internete“ hovorí Radoslav s úsmevom. Neskôr nasledovala aj vyplachovačka, etiketovačka alebo pasterizátor. „Každý tento stroj stojí rádovo tisíce eur, my sme si to zvládli vyrobiť za zlomok ceny,“ hovorí hrdo Gabriel.

Etiketovačka, ktorú si bratia sami zostrojili.

 Cider-boom

Keď už bolo všetko pripravené, prišiel čas ísť na trh. „Najprv sme začali v košických baroch a lokáloch pre mladých, kde sme sa snažili cieliť na ľudí, ktorí už cider poznali zo zahraničia“ spomína Gabriel. „Na začiatku to bolo niečo vyše desať podnikov,“ dopĺňa. Začiatky boli zložité. Mnoho ľudí cider vôbec nepoznalo. „Ľudia sa toho trochu báli, nevedeli si to zaradiť. Bolo to také ochutnávanie neznámeho nápoja.“ Tí, ktorí sa odhodlali si však nový produkt pochvaľovali. „Odozva bola dobrá, môžem povedať, že ľudom to chutilo a od tých, čo cidery poznali sme dostali aj spätnú väzbu, čo by sme mohli ešte vylepšiť,“ hovorí Gabriel.

Po štyroch mesiacoch prišla expanzia do podnikov v mestách po celom Slovensku. „Dostali sme sa do siedmych väčších miest, najviac podnikov sme mali v Bratislave,“ spomína Gabriel a upresňuje: „V Bratislave to bolo úplne iné ako v Košiciach, tam už ľudia cider poznali, takže vedeli do čoho idú a vyhľadávali ho.“ Cider sa na Slovensku postupne stával trendom. A to aj napriek tomu, že reklamu na Opre’ by ste hľadali márne. „Jedinou reklamou pre nás vždy boli spokojní zákazníci, z vlastného prieskumu vieme, že tretina ľudí sa o nás dozvedela od svojich známych a ďalšia tretina z baru alebo internetu. A to je úžasné,“ hovorí s nadšením Gabriel.

Nadnárodná konkurencia

Prešiel rok a pol a na ciderový trend sa chytili aj dva veľké pivovary. „Vedeli sme o nich už vopred. Všetko bolo už od začiatku vymyslené tak, aby sme sa odlíšil od konkurencie,“ približuje Gabriel. „V tom čase už bol náš produkt zabehnutý a dostupný v širokej sieti podnikov. Zákazník ochutnal aj konkurenčný cider, no vrátil sa, pretože si váži kvalitu, ktorú ponúkame,“ dopĺňa. Opre’ si teda svojho zákazníka v silnej konkurencii nie len udržalo, ale oproti minulému roku sa ich produkcia zvýšila o viac než štyridsať percent. „Je to úplne rovnaká situácia ako pri remeselných a nadnárodných pivovaroch. Oni si idú svojou cestou a my tou svojou,“ uzatvára problematiku Gabriel.

Vznik dizajnu etikiet.

Súčasnosť a budúcnosť

Dnes si Opre’ cider môžete kúpiť na takmer osemdesiatich miestach na Slovensku, Česku, v Rakúsku, ale aj Dánsku, kde sa bratom Oprendekovcom podarilo nájsť uplatnenie pre jeden konkrétny produkt. „Do Dánska posielame výlučne Hoppy cider, ktorý je pre dánskych pivárov veľmi atraktívnou záležitosťou,“ hovorí Gabriel. Práve Hoppy cider je jedným z dvoch neskorších prírastkov do rodiny Opre’. Vyrába sa chmelením za studena a vyznačuje sa chuťou tropického ovocia. Druhým je Perry, čo je obdoba cideru, vyrábaná zo stopercentnej hruškovej šťavy. Tento rok by mal navyše pribudnúť aj ďalší produkt. „Na jeseň by sme chceli priniesť suchý cider, ktorý plánujeme plniť do sedemdecových fliaš,“ objasňuje firemné plány Gabriel. Aj napriek plánom na rozšírenie pôsobnosti do iných krajín, Oprendekovci stále nezabúdajú na svoj pôvod. „Aktuálne rokujeme o rozšírení na ďalšie atraktívne trhy ako sú Čína alebo Japonsko, ale našou najvyššou prioritou stále je a bude Slovensko,“ podotýka na záver Gabriel.

———

Sleduj náš facebook a dozvieš viac