Fajne / košice / pivo / potraviny

25. 3. 2017

Maroš Hajduk, košický sládok, ktorému nechutilo pivo (rozhovor)

Jedna návšteva Anglicka pred dvadsiatimi rokmi zmenila Marošovi život. Ochutnal tam štýl piva, ktorý na Slovensku nikto nepoznal a zachutilo mu tak, že sa z neho stal pivný nadšenec. Dnes je majiteľom vlastného kočovného pivovaru Padre Craft Brews, v ktorom svoj život zasvätil popularizácii pív anglického a belgického typu. V rozhovore nám porozprával o svojich začiatkoch, kočovnom spôsobe varenia piva, ale aj o tom, čím sú jeho pivá výnimočné.

Svoj kočovný pivovar si pomenoval podľa seba, resp. svojej prezývky, Padre. Ako vznikla?

Prezývka vznikla pred dvadsaťjeden rokmi v Anglicku, kde som bol ako študent na pracovnom pobyte. Boli tam so mnou aj kamaráti z Košíc a keďže ja som tam bol aj rok predtým, bol som už skúsenejší a tak som im robil takého „sprievodcu životom.“ Dokonca som im aj varil, lebo varím rád. A raz mi jeden kamarát z ničoho nič povedal: „Sa staráš jak taký padre.“ Nakoniec mi to „prischlo“ a odvtedy som Padre.

Na spomínanom pobyte si aj prvýkrát objavil čaro piva. Predtým ti pivo nechutilo?

Vôbec. Bol to pre mňa horký nápoj, ktorý mi nechutil. Pohľad na pivo mi zmenilo až spomínané Anglicko.

Čo sa stalo?

V Anglicku som ochutnal tradičný britský pivný štýl zvaný Real Ale. Ide o vrchne kvasené pivo, ktoré dozrieva v sudoch. Bolo tam cítiť presne tie rozdiely, ktoré sú medzi ležiakmi a vrchne kvasenými pivami. Bolo to príjemne horké, s ovocnou chuťou a veľmi mi to zachutilo.

 

A tam začal tvoj záujem o pivo?

Áno, vtedy som sa začal venovať pivu. Pýtať sa, že prečo mi toto chutilo a to predtým nie. Začal som si kupovať knihy, študovať, cestoval som do zahraničia, do rôznych pivovarov a začal som ochutnávať pivo.

Ako si sa dostal k vareniu piva?  

V rámci študovania a spoznávania pív som začal pátrať po tom, ako sa také pivo vlastne varí. Vo vedeckej knižnici som našiel skriptá o technológii varenia sladu a piva, ale presne pracovné postupy tam neboli. Vtedy u nás internet neexistoval, takže to muselo nejaký rok počkať, kým som sa dostal do Anglicka, kde tieto veci boli bežne dostupné. Tam som na trhu našiel knihu o domácom varení piva.

Čo bolo potom?

Keď som sa vrátil domov, prišiel som na to, že u nás suroviny na výrobu piva vôbec nie sú. Najprv som začal zháňať slady. Od známeho, ktorý mal strýka v sladovni v Michalovciach, sa mi podarilo získať vrece sladu a dostať ho do Košíc. Nevedel som ako ho spracovať, tak som ho pomlel na mlynčeku na mäso. Potom som zháňal kvasnice. V Anglicku som ich videl, u nás, opäť, nič také nebolo. Tak som použil pekárenské droždie. Ani k normálnemu chmeľu som sa nedostal, tak som použil divo rastúci.

Ťažko uveriť, že ti z toho vzniklo pivo. Ako chutilo?

Príšerne, vôbec sa to nedalo piť. Bolo to niečo klzké. Ako rozmixovaný banán. Až po rokoch som sa dozvedel, že som nevedomky navaril tradičné fínske pivo zvané Sahti.

Ako si s varením pokračoval ďalej?

Po tomto nastala dlhšia odmlka. Ale stále som pivá ochutnával, študoval som o nich a stále som hovoril, že raz pivo budem aj variť. Nakoniec ma „nakopla“ priateľka. Že vraj stále o tom rozprávam, tak že kedy konečne to pivo aj navarím. Tak som sa dal dokopy s dvoma kamarátmi. Kúpili sme si konzervu s koncentrátom, ktorá už v tom čase bola dostupná aj u nás, rozriedili sme to vodou a vykvasilo nám to. Chutilo to ako pivo a pivo to aj bolo. Takýchto pív sme navarilo niekoľko.

Ale to stále nebolo poctivé pivo.

Presne tak. Stále to nebolo „to pravé orechové,“ čo sme chceli robiť. Dospeli sme teda k tomu, že sme si začali objednávať slady, chmele a rôzne kvasnice. V tom čase to už šlo aj cez internet a tiež boli dostupné informácie, čo si ktorý pivný štýl vyžaduje a aké typy sladov, chmeľov a kvasníc je vhodné použiť. Takto sme si varili pivá a po čase sme ich začali prihlasovať na súťaže. Varenie piva sa mi proste stalo koníčkom.

 

Ako si sa dostal od domáceho varenia piva až ku komerčnému?

Po siedmych rokoch práce v oblasti IT som prišiel na to, že ma to vôbec nenapĺňa. Popri práci som si teda založil vlastný kočovný pivovar. Našiel som pivovar, ktorý mi bude variť moje vlastné receptúry, ktoré som si overil ako domovarič. Boli to víťazné receptúry, ktoré vyhrávali ceny. Vymyslel som značku, navrhol vlastné etikety a pivo som umiestnil na trh.

Čo presne znamená „kočovný pivovar?“

Kočovný pivovar je pivovar bez vlastnej budovy. Je to pivovar, ktorý si prenajíma voľné kapacity od klasických pivovarov. Hovorí sa tomu aj „lietajúci pivovar,“ pretože tento pivovar „lieta“ od jedného pivovaru k druhému, podľa toho, ktorý mu uvoľní kapacitu.

Ako prebieha takáto spolupráca?

Do pivovaru prídem s vlastnou receptúrou, vlastnou predstavou o pive a technologickými postupmi. S pomocou miestneho sládka pivo navaríme. S ním väčšinou konzultujem technologické postupy a vylaďujeme proces varenia piva.

Aké prvé pivo si komerčne navaril?

Bolo to pšeničné pivo amerického typu. Pivo som nazval Mustáž a vzniklo v januári 2014. Názov mal evokovať, že ak sa piva napijete, pena vám vytvorí nad ústami pivné fúzy.

 

Výber pív Padre Craft Brews.

Aká je produkcia pivovaru?

Pivo varím podľa požiadaviek trhu. Tie sú vyššie najmä v letných mesiacoch. Pri pive Mustáž, čo je celoročné pivo, varíme každý mesiac aspoň jednu várku.

Čím sa odlišujú tieto pivá od produktov iných pivovarov?

Rozdiel medzi pivami, ktoré varím a tými bežne dostupnými na trhu je ten, že varím vrchne kvasené pivá a špeciálne druhy týchto pív, ktoré na Slovensku nie sú rozšírené. Ide hlavne o belgický saison a pšeničné pivo amerického typu. To sú chuťovo veľmi charakteristické a výrazné pivá. Pšeničné pivo chutí obilninovo, sviežo a ovocne. Belgický saison zas korenisto, ovocne s kvetinkovou arómou. To všetko sú charakteristiky, ktoré pri bežných typoch piva na Slovensku, čiže ležiakoch, nenájdeme.

Ako ľudia reagujú na tento netradičný typ piva?

Z mojej skúsenosti viem, že reagujú veľmi pozitívne. Je to pre nich často prekvapujúce, aké chute sa môžu v pive nachádzať. Veľa ľudí si predtým myslelo, že pivo, to je ležiak. Že len takto chutí pivo. Takže veľa ľudí je prekvapených a majú radosť, že si našli niečo „svoje.“ Na svete existuje takmer sto pivných štýlov. U nás poznáme len jeden. Takže som rád, ak moje pivá otvoria ľudom dvere do pivného sveta.

 

facebook.com/padrecraft

Aké pivá od Padre Craft Brews si môžu ľudia kúpiť?

Okrem spomínanej Mustáže varím ešte tri stále sezónne pivá. Hop’n’Rolla (American Pale Ale, 11%) je letné, Jeleňovi pivo nelej  (Belgický saison, 11%) sa varí na jar a leto, a Gypsy Rouge (Belgický saison, 13%) na jeseň a zimu. Okrem nich ale pravidelne vznikajú aj nejaké novinky.

Ako vznikajú názvy?

Inšpirácia príde väčšinou po vzniku piva. Napríklad Gypsy Rouge. Pivo sa pôvodne malo volať Láska, ale pri prvej várke jemne prihorelo a chytilo taký dymový nádych. Pripomínalo mi to cigánsku osadu, (smiech) tak som to pomenoval Cigánska láska. Prišlo mi to zaujímavé, pretože cigánska láska, to evokuje niečo vášnivé, že aj ľudia sa budú k tomu pivu vracať. Potom som sa jedného dňa dostal k experimentálnemu francúzskemu chmeľu s tónmi ruže, ibišteka a červených ríbezlí, ktorý sa volal Barbe Rouge. Použil som ho v tomto pive a ich kombináciou vznikol názov Gypsy Rouge.

 

Gypsy Rouge

Pripravuješ aj nejaký nový produkt?

Pripravuje sa rozšírenie ponuky štýlu saison a plánujem navariť aj pokračovanie Východného pobrežia, čo bol štýl Red IPA. O dva týždne tiež vznikne nová značka, Urban bike, čo bude nízkoalkoholické pivo typu Pale Ale určené najmä pre cyklistov, ktorí sa ho, vďaka novému zákonu, budú môcť napiť bez obáv. A pripravujem aj nejaké to prekvapenie, ale to zatiaľ nebudem prezrádzať. Ľudia sa o tom dozvedia už čoskoro.

Prečo by ľudia mali piť radšej remeselné pivo, ako veľkoprodukciu?

Za remeselným pivom sa skrýva poctivá práca. Nie len sládka, ale aj pestovateľa a spracovateľa surovín. Ide o poctivé pivo, vyrobené zo skutočných surovín, nie z extraktov a náhrad. Každé takéto pivo má v sebe skrytý príbeh, ktorý sa oplatí odhaliť, dozvedieť sa niečo o pive a remeselnom pivovare, ktorý ho vytvoril. Pri veľkých pivovaroch je pivo riedené, pretože sa používa metóda zvaná „High Gravity Brewing,“ čo znamená, že sa navarí silnejšie pivo, ktoré sa riedi na nižšiu stupňovitosť. Zážitok z piva je v tomto prípade úplne iný, pretože sa tým z piva vytratila väčšina chutí. Pri remeselnej výrobe je pivo poctivým príbehom, nie snahou o maximalizáciu zisku a ušetrenie na surovinách. Jednoducho, robíme pivo také, aké má byť.

 

Čo by si ľuďom na záver odkázal?

Aby pili pivo. Pivo je život. Je to príjemný relaxant, má výborné účinky na vaše zdravie, je s ním zábava a môže byť inšpiráciou. Či už pre cestovanie, spoznávanie nových pivných štýlov, alebo párovanie s jedlom. Hlavne sa netreba báť skúšať. Ležiak nie je jediný pivný štýl na svete.

 

———

Sleduj náš facebook a dozvieš viac